•• Aspartam ••
Aspartam alebo E951 je syntetické sladidlo, ktorého sladiaca schopnosť je 200x vyššia ako u cukrovej trstiny. Je účinnou látkou viacerých stolových sladidiel (NutraSweet, Canderel, Equal, Fansweet, Irbis). a súčasťou viac ako 6000 potravinárskych výrobkov (raňajkové cereálie, žuvačky, sýtené nápoje ako coca-cola light a iné nápoje „bez cukru“, jogurty, priemyselné dezerty, vitamíny alebo viac ako 300 liekov a na celom svete ho konzumuje asi 200 miliónov osôb. Hlavní výrobcovia sú americké firmy Merisant a NutraSweet (bývalé filiálky Monsanta) a japonský spoločnosť Ajinomoto, ktoré ho ročne vyrábajú 16 000 ton. Táto syntetická látka, ktorá sa skladá z 3 molekúl (fenylalanin, kyselina aspartamová a metylalkohol), bola náhodne objavená istých chemikom americkej farmaceutickej spoločnosti G.D. Searle, ktorá sa ju snažila presadiť od začiatku sedemdesiatych rokov. Sladidlo má množstvo potenciálnych škodlivých účinkov, ktoré sa i klinicky potvrdili o čom existuje bohatá literatúra[1]. V USA je z pohľadu bezpečnosti potravín kompetentná inštitúcia FDA[2], ktorá ale dlho váhala s vydaním povolenia predaja aspartamu. Dokonca počas nie menej ako šiestich rokov vedeckí pracovníci FDA jednohlasne poukazovali na početné nedostatky a nezrovnalosti v toxikologických štúdiách spoločnosti Searle, ktoré boli predložené na podporenie príslušnej žiadosti o povolenie uvádzať sladidlo na trh a koncom septembra 1980 všetko naznačovalo, že bude zamietnutá. Na to, že bol aspartam nakoniec schválený mali rozhodujúci vplyv dve udalosti: prvou bolo menovanie Donalda Rumsfelda, ťažkého kalibru republikánskej strany, za šéfa spoločnosti Searle v marci 1977 a druhou voľba Ronalda Reagana za amerického prezidenta v novembri 1980. Nakoniec 15. júla 1981 povolil Arthur Hayes, novovymenovaný šéf FDA, uvedenie aspartamu na trh, pričom denná akceptovateľná dávka bola stanovená na 50 mg/kg. Podkladom pre toto rozhodnutie boli kritizované vedecké štúdie spoločnosti Searle (v roku 2005 bola táto firma odkúpená Monsantom, čo iba posilnilo postavenie aspartamu) a je tomu tak i doteraz. Dodnes sa na ne odvoláva i napr. EFSA, ktorá vytrvalo obhajuje neškodnosť sladidla i napriek početným vedeckým argumentom hovoriacich opak.
Medzi negatívnymi dôsledkami konzumácie aspartamu sa uvádza otupenosť, bolesti hlavy, únavu, závraty, bolesti žalúdku, búšenie srdce, zvyšovanie hmotnosti, podráždenosť, úzkosť, straty pamäte, halucinácie, vyrážky, záchvaty, slepotu, hučanie v ušiach, depresie, stratu sluchu, kŕče, stratu chuti, nespavosť a slabosť.
Niektorí odborníci ďalej dávajú aspartam do súvislosti s mozgovými nádormi, roztroušenou sklerózou, epilepsiou, chronickými bolesťami svalov, chronickou únavou, Parkinsonovou a Alzheimerovou chorobou, cukrovkou, malignými tumory lymfatického tkaniva, defekty novorodencov a iné. Vysvetlenie môže spočívať v tom, že kyselnia aspartamová a fenylanin sa bez ostatných aminokyselín nachádzajúcich sa v bielkovinách chovajú ako neurotoxíny. Preto môžu prejsť bez zábran až do mozgu a napadať mozgové neuróny.
Pôvodne bolo prehodnotenie bezpečnosti aspartamu naplánované v EÚ až na rok 2020. Na základe viacerých medializovaných štúdií (tri zrealizoval známy Inštitút Ramazzini, Boloňa , Taliansko a jedna bola uskutočnená v Dánsku), z ktorých vyplynuli viaceré závažné zdravotné problémy súvisiace s konzumáciou tohto sladidla v množstve zodpovedajúce „dennej akceptovateľnej dávke“, Európska komisia požiadala EFSA, aby bolo prehodnotenie vykonané skôr.
Európsky úrad pre potravinovú bezpečnosť zverejnil svoju predbežnú správu 8. januára 2013. V dokumente, ktorý má okolo 250 strán, EFSA prišla k záveru, že dnes stanovená miera konzumácie aspartámu nepredstavuje pre spotrebiteľov žiadne riziko. Pripomeňme, že dnešná „denná akceptovateľná dávka“ konzumácie aspartámu v EÚ je 40 mg na 1 kg telesnej váhy.
Pokiaľ ide o stanovisko EFSA k štúdiám vykonaným Inštitútom Ramazzini, európski experti poukázali na viaceré údajné metodologické nedostatky, ktoré vraj výrazne skreslili výsledky. Tieto štúdie, publikované v najlepších vedeckých časopisoch, EFSA odmietla s odôvodnením, že 1) výsledky nie sú proporcionálne k dávke a 2) líšia sa podľa pohlavia. Z pohľadu dnešnej vedy je takáto argumentácia smiešna. Rozsiahlu dánsku štúdiu, z ktorej vyplynulo vysoké riziko predčasných pôrodov u žien konzumujúcich denne viac ako 4 rôzne nápoje obsahujúce sladidlo, spochybnili neskoršou nórskou štúdiou, ktorá nedospela k tým istým výsledkom.
Vysvetlenie spočíva i v tomto prípade v konfliktoch záujmov v príslušnom vedeckom panely, keď napr. jeho predseda, John Christian Larsen, pracoval pre ILSI[3], čo bol i prípad ďalších členov tejto pracovnej skupiny.
Kritici považujú aspartam za najkontroverznejšiu potravinársku prísadu, pre jeho protagonistov je to najdôkladnejšie študované aditívum.
[1] Celkovo je preukázaných 91 negatívnych vedľajších účinkov konzumácie aspartam
[2]Food and Drug Administration, v oblasti bezpečnosti potravín americký ekvivalent EFSA
[3] International Life Science Institute, nátlakové lobistické združenie agrochemického a agropotravinárskeho priemyslu, ktorého členmi sú všetky významné nadnárodné spoločnosti od Coca-Coly po Monsanto. V roku 2006 odobrala Svetová zdravotnícka organizácii ILSI privilégium, aby jeho zástupcovia mohli priamo participovať na pracovných skupinách pracujúcich na ustanovovaní medzinárodných sanitárnych noriem. Dôvodom bolo presadzovanie záujmov jeho členov pod pláštikom pseudonezávislosti.